Toxoplasma gondii

TOXOPLASMA GONDII

Patrí k výtrusovcom, kokcídiám. Mačka je definitívny hostiteľ, ale človek môže byť jedným z dvesto medzihostiteľov. Mačka vylučuje infekčné oocysty trusom, tie na vzduchu dozrievajú a za niekoľko hodín sú infekčné. Mačka sa umýva a zanesie si oocystu na srsť a my ju pohladíme, neumytými rukami potom niečo zjeme/. Nakaziť sa však môžeme aj nedostatočne tepelne upraveným mäsom, alebo prenosom z matky na dieťa. V čreve nakazeného hostiteľa sa z oocysty aktívne uvoľňujú zrelé sporozoity rohlíkovitého tvaru. Oocysta má 11 – 12 mikrometrov, nemôžeme ju teda spozorovať. Sporozoity majú rozmer 2 x 8 mikrometrov. Sporozoity prenikajú do najrôznejších orgánov hostiteľa, vrátane mozgu, oka, ucha, svalov, zažívacích aj pohlavných orgánov atď. Toxoplazma je lymfotropná, preto ju môžeme prednostne nájsť v lymfatickom tkanive, upcháva lymfatické uzliny. Tak ako borélie, je to patogén, ktorý možno nájsť vo všetkých tkanivách. Pri akútnej nákaze sa môžeme stretnúť s týmito symptómami: zdurenie lymfatických uzlín na krku a šiji, teplota až horúčka, oslabenie toku lymfy, bolesť hlavy a svalov, celková únava, výnimočne vyrážka s pľuzgierikmi a pupienkami, hepatitída, encefalitída a myokarditída. Ak sa matka nakazí počas tehotenstva, môže dôjsť k potratu, alebo poškodeniu plodu. Toxoplasma gondii môže prispievať k neplodnosti.

Ďalšie štádium toxoplazmy sú tachyzoity a bradyzoity. Tachyzoity sa môžu množiť, ale pri imunitnej odpovedi hostiteľa sa stiahnu do tkanivových cýst a premenia sa na bradyzoity vo vnútri hostiteľskej bunky. Bradyzoity sú menej agresívne voči hostiteľovi, majú znížený metabolizmus a tým na seba minimálne upozorňujú. Unikajú tak pozornosti imunitného systému hostiteľa /T-lymfocyty, NK-bunky/. Nastáva rovnováha medzi hostiteľom a parazitom a infekcia sa dostáva do latentnej fázy. Imunitný systém hostiteľa nie je schopný parazita raz a navždy zlikvidovať, ale ani parazit už nemá možnosť uvoľniť sa z cýst a množiť sa. Výnimkou sú vážne poruchy imunity, alebo užívanie imunosupresív. Potom sa reaktivovaná toxoplazmóza prejavuje ako zápal mozgu. / RNDr. Sedlák, MUDr. M. Bednář/. Jaroslav Flégr z katedry parazitológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe vystúpil pred časom v televízii, kde prezentoval výsledky posledného výskumu. Čo sa týka početnosti záchytu a odhadovaného percenta toxoplazmy v populácii, je to stará pesnička: zatiaľ čo v Prahe má byť percento nakazených okolo 30 %, vo zvyšku republiky okolo 40 %. Okolité štáty /Nemecko, Francúzsko, Rakúsko/ hlásia 50-60 % infikovaných obyvateľov. Opäť je vidieť rozdiel v práci našich laboratórií a tých na západ od nás. My detoxikační poradcovia by sme to číslo posunuli ešte o desiatku nahor. Pán Flégr uvádzal zaujímavé súvislosti. Toxoplazma zvyšuje testosterón u mužov /agresivita, sebectvo, nestálosť/, ale znižuje testosterón u žien. Ľuďom s toxoplazmózou sa rodí viac chlapcov. Potomkovia mužského pohlavia totiž pravdepodobnostne budú viac cestovať, prebývajú viac mimo domova a majú za život väčšiu šancu stretnúť sa s mačkovitou šelmou. Ľudia nakazení toxoplazmózou sú menej pozorní, náchylní k rizikovému správaniu, sú štatisticky častejšími účastníkmi dopravných nehôd. Paraziti manipulujú svojimi hostiteľmi. Len si myslíme, že rozhodujeme sami o tom, čo urobíme.